Klenoty z maminej kuchyne

Určite máte jedlá, na ktoré si pamätáte z detstva. Cítite ich chuť, vôňu. Pamätáte sa na tanierik, z ktorého ste ich jedávali. A možno sa ku každému z nich viaže nejaký malý príbeh. Tiež ich mám pár. Tu sú:

Hovädzia polievka

Neviem, ale myslím, že som to tu už spomínala. Bolo nás doma sedem. Mamička, ocko, starká Žofka, starký Eduš (maminy rodičia) a my tri sestry. A hovädzia polievka. Varila sa v nedeľu a bola aj na pondelok. A potom sa varila vo štvrtok ( to preto, lebo starký Eduš to tak chcel). A myslím, že ostala aj na piatok. Rezance boli domáce. A tá polievka voňala len tak ako vonia vždy „u našich“.

Hrášková polievka a Francúzske zemiaky

Poviete si: Nič zvláštne. Hm, ale my sme chovali prasiatko a keď sa zabilo robila sa NAOZAJSTNÁ údená šunka. (cítite?) Mali sme naozajstnú údiareň. No a v sobotu sa to údené mäso uvarilo vo vode. Keď bolo hotové, vybralo sa. Do vody sa šupla fľaška „hrášok s mrkvičkou“, alebo sušený hrach a normálna mrkva nastrúhaná. Nakoniec sa pridali halušky z múky, vajec a vody. No a potom sa spravili francúzske zemiaky. Ale nie hocijaké. Bolo tam to údené mäso. To bolo vône. A tá chuť………

Moravské koláče a „zakrutaky“

Moja mamička robila najlepšie buchty na svete. Mala to ona perfektne premyslené. Starká Žofka jej vždy zamiesila cesto. Boli úplne úžasné. Vnútri plnené tvarohom, na vrchu slivkový lekvár a posýpka. Robili sa v sobotu poobede. A zas tá vôńa. a niekedy sme nevedeli dočkať, kým vychladnú. Myslím, že starký Eduš si nedeľu bez koláča a bielej kávy nevedel predstaviť.

Že neviete, čo sú zakrutaky? No normálne kysnuté záviny. Makový, kakaový. Ale keďže sa „zakrúcali“……….. 🙂

Hovädzie mäso na hrášku

teda to bolo sviatočné nedeľné jedlo najlepšie na svete a nikto ho nevedel urobiť lepšie ako mamička (alebo ocko?). Podávalo sa s ryžou. Bolo to hovädzie mäso na plátky, dusené s hráškom :).

Naši mali taký „nedeľný rituál“. Ocko ráno vstal, postavil hovädziu polievku, ak bola zima zakúril a potom doniesol mamičke do postele kávu 🙂

Bublanina

Hlavne v lete. Čerešňová, marhuľová. Vždy v sobotu – niekedy aj dva plechy.

Podlesníky

tak toto je kapitola sama o sebe. Keď sa v našej rodine povie „podlesníky“ stavím hocičo na to, že každý si spomenie na nášho ocka. Robil ich on. Ako ináč – najlepšie na svete. Viete si to predstaviť? Pre siedmych ľudí. Robil ich na troch panvicuach naraz a nestíhal :). A mal také veľké ruky, že čistil dva až tri zemiaky odrazu. Fakt. Kto nezažil-neuverí. Podlesníky s citrónovým čajom. Zimný večer. To je nenapodobiteľná kombinácia. Vôbec nie som skromná, lebo si myslím, že viem robiť naozajstné ockovské podlesníky a som na to pyšná 🙂

Pečená krkovica, kyslá kapusta, zemiaková kaša

To bolo svetové jedlo (a stále je 🙂 ). Určite vyskúšajte, ak nepoznáte. Kombinácia dusenej kyslej kapusty, zemiakovej kaše a pečene krkovice  je niečo, na čo sa jednoducho nezabúda 🙂

………a na záver…….čo som ako dievča neznášala, boli KAČKY, ktoré sme chovali. Išli mi fakt na nervy. Každú sobotu sme ich museli kúpať. A niekoľko nedieľ po sebe sme ich mali na obed. Nieeeee. Kačku nie!