Hovorí sa je myslím aj SVIATKY JARI. Ale neviem, ako Vy, ale ja Veľkú Noc od mala neznášam. No vážne. Také tie trápne návštevy tých rôznych chlapcov a chlapov. Našťastie som v triede nepatrila medzi „hviezdy“ 🙂 🙂 :), takže aspoň spolužiaci nechodili. A na strednej nás bolo v triede 42 DIEVČAT. Ale stále bolo dosť bratrancov a susedovie chlapcov.
Pamätám sa raz, to Marianka už chodila na vysokú školu. Mala frajera Igora. Prišli ju ale „náhodou“ vyšibať bývalí spolužiaci z gymnázia. Samozrejme bola to sodoma-gomora. Slovo dalo slovo a Igor odišiel na ďalšiu šibaciu púť s chlapcami. Nevedel, chudáčik, čo ho čaká :). Veď viete ako to chodí. Tu nalejú to, tam onô a u ďalších inšô :). No zlatúšik, ináč prišiel „zrobený“. Myslím, že to bola pre neho nezabudnuteľná Veľká Noc 🙂
Ako som už spomínala čo mi pamäť siaha (bože, to už mám toľko rokov?), vždy sme doma chovali prasiatko, ba priam aj dve. Takže na Veľkú Noc sme mali DOMÁCU šunku. To proste na tú chuť a vôňu jednoducho nezabudnete. Bolo to úplne niečo iné, ako si teraz kúpite v obchode, pokiaľ nemáte možnosť mať domácu. K šunke bol zemiakový šalát a cvikľa s chrenom. Starký Eduš išiel nakopať chren (ako dieťa som to nechápala. Starká Žofka mu povedala: „Starý, treba isc chrenu nakopac.“) Starký išiel, nakopal – neviem kde a doniesol. On bol taký drahúšik. Čo mu ta naša Žofina povedala, všetko urobil. Nepamätám si ho ináč ako usmiateho. Ale to je na samostatnú kapitolu :). (i slza ukápla)
Potom teda starká sadla na dvor a pustila sa do boja s chrenom. Ej to bola sila. Aj nás volala – poj sa nadychnuc. No len raz som sa…………
Samozrejme k Veľkej Noci tradične patrilo upratovanie a pečenie koláčov. Nepamätám sa, že by sme doma nejako mimoriadne maľovali vajíčka. Ale chodili sme s ockom na bahniatka 🙂