ANAHATE

Areálom hotela sa ozývali populárne letné hity. Celý komplex bol obsadený najlepšími študentami hotelovej akadémie. Bolo to niečo ako za odmenu, za vynikajúce štúdijné i praktické výsledky. Na záver pobytu už tradične prebehne súťaž alebo skôr predstavenie absolventov. Tento rok bude téma „Zaujímavé nealko drinky s príbehom“

Filip sedel na kraji bazéna a  nedbalo víril nohami vodu a premýšľal.

Úloha znela celkom jasne. Do zajtrajšej polnoci namiešať drink. Mal by byť niečím výnimočný a zaujímavý. Ideálny stav – drink s príbehom.

Zamyslel sa. Miešať drinky bol jeho sen. Práve preto si ako školu vybral obor čašník a využil každú príležitosť, aby mohol miešať. Vyhrával všetky súťaže. Každý drink vedel doladiť ovocím presne tak, aby nápoj zanechal dokonalý pôžitok.

Prižmúril oči. Slnko sa odrážalo od vody a on si vytváral pootvorením a prižmúrením očí zaujímavé farebné abstraktnosti.

„Hej, starec, čo tu len tak sedíš?“ – z vody sa vynoril Peco. Ani nevie ako sa naozaj volá. Predstavil sa ako Peco.

„Ale….premýšľam nad drinkami. veď vieš.“

„No jasné. Chceš vyhrať, čo ?“i

„Človeče, ja ti ani neviem“ – povedal. Viac ako výhra mu myseľ zamestnávala dievčina s fotoaparátom. To sa mu už dávno nestalo, že by bol pri pohľade na úplne neznámu ženu tak paf. Bola dokonalá. Vo svojej mysli si prehrával rôzne situácie, akoby už s ňou bol. Priťahovala ho ako ešte nikto.  Ani nevie ako a začal si pospevovať:

„Je skoro púlnoc, a já bych te chtel moc“……. nevedel si spomenúť, kto tú pieseň spieva.

Z myšlienok ho opäť vyrušil  Peco.

„Počuj, starec, pamätáš, jak sme boli minulý rok v Bratislave na tom festivale hudby? Potom sme išli do tej kaviarne…….vieš no…….veď sme si tam dali tie nenormálne drinky…….vieš…….akési podľa čakier, či ako to bolo……..“ Som ti chcel dať typ, vieš ?  .Šak ty si taký „ezomuž“, vieš“  – Peco sa zasmial a zmizol . Bol smiešny a jeho ďalší pseudonym bol „VIEŠ“. V jednej vete dokázal toto slovo použiť niekoľkokrát.

Filipovi svitlo. JASNÉ. Tie drinky. Musí ísť do kľudu a dať si to dokopy.  Na prezývku „ezomuž“ si už zvykol. No a čo.

Odjakživa ho zaujímali znamenia horoskopu, astrológia, príroda, životné prostredie. Nikdy nepil alkohol ani nefajčil. Rád chodil do prírody a zbožňoval zvuky lesa. Niekedy tam dokázal presedieť celé hodiny a predstavoval si tajný život stromov. Nepoznal lepšiu nabíjačku ako energia z lesa.

Zbalil si veci  a vybral sa na izbu. Tie čakry to je fakt dobrý  tip. V mysli si listoval v  knihe, ktorú si kúpil. Volá sa Atlas čakier. Je tam detailne popísané o každej čakre.

„Ahoj Fifo, máš už vymyslené drinky?“ – dobehol ho Adam, spolužiak z vedľajšej triedy

„Sevas, kámo,  niečo málo sa rysuje,  musím to doladiť, A Ty?“

„Človeče, ja si s tým neviem začať. Ale žiaden stres, času dosť, pôjdeš cvičiť?“

„Neviem, nie vidíme sa“

Filip si bol istý, že chce byť sám. Potreboval sa sústrediť na zadanie. pohľad mu zablúdil ku krikľavému dáždniku.  Spomalil. Zastavil sa a cítil, ako sa mu rozbúchalo srdce. Aj keď jej nevidel do tváre, spoznal ju.  Ležala tam, jednou rukou pridržiavala fotoaparát a vyzeralo to, akoby spala. Druhú ruku mala nedbalo spustenú z lehátka . Ruka akoby prekrývala obal knihy. Filip neveril vlastným očiam. Pristúpil bližšie……  To nemôže byť pravda. To je asi osud.  Tú knihu poznal okamžite.  Atlas čaker – cesta ke zdraví a osobnímu rústu.

Fúúúú.  Zaplavil ho neopísateľný pocit. Nevedel to pretaviť do slov. Akoby našiel spriaznenú dušu alebo niečo také.  Od začiatku mal pocit, že tú dievčinu predsa odniekiaľ pozná. 

Zrazu si spomenul. Jeho sestra mu raz opisovala ako prvýkrát videla svojho už teraz manžela. To čo cítila boli „motýle v bruchu.“ Vtedy sa jej smial a teraz ju chápal.   Nevie ako sa dostal do izby. Ľahol si na posteľ a okamžite zaspal.

Snívalo sa mu, že Klára (zrejme tá dievčina s fotoaparátom) sedela v porote.  Na sebe mala krásne zelené šaty. Bol v skupinke posledných piatich účastníkov predstavenia drinkov. Klára chodila od jedného stola k druhému. Štíhlymi prstami poklopkávala okolo drinkov. Odrazu zastala pri Filipovom stole.

„ANAHATA“ – prečítala názov drinku a zdvihla zrak k Filipovi.  Pohľady sa im stretli. Filipovi sa podlomili kolená. Topil sa v jej smaragdovo zelenom pohľade.

„Pozná niekto okrem mňa a….. predpokladám aj – hodila očkom na menovku -Filipa význam toho názvu?

To ticho, ktoré nastalo sa dalo krájať. Na čelo mu vystúpil pot

„Nikto?“

„ANAHATA – srdcová čakra – hovorí o láske k životu, šťastí o umení tešiť sa zo života……každý deň…“

„Hm, Filip,  dobrá práca.  Toto je naozaj nápoj s hlbokým príbehom.

Zobudil sa. Spotený. Vzrušený. Šťastný. Zamilovaný. Presne vedel aký drink namieša.

O tri roky neskôr

„Filip, ty spíš? O chvíľu sú tu hostia!“

„Čože?“ – natiahol sa na lehátku a otvoril oči. Nad ním sa usmievala Klára. Dnes sú to dva roky, čo si spolu otvorili jogové štúdio.  Bude oslava

„Už idem. Keby si vedela, čo sa mi snívalo.