ANAHATÉ – Klára

Tak. Ešte posledný pohľad na dekorácie a hostia môžu prísť. Dala si veľmi záležať na každom detaile. Táto párty je pre ňu aj pre Filipa dosť dôležitá. Povedala by priam veľmi dôležitá. Slovo veľmi by ešte aj podčiarkla.. Bude to vlastne taká pomyselná vstupenka do veľkého sveta obchodu v malom meste. Pousmiala sa nad touto slovnou kombináciou. Teraz je už v pohode, ale nebolo jej vždy do smiechu. Naliala si citronádu a sadla si do svojho obľúbeného prúteného kresla. Za posledné dva roky sa jej život otočil o 360 stupňov, či ako sa to hovorí. Kto by to bol povedal, že akcia, ktorá jej liezla na nervy od začiatku skoro až do konca jej absolútne zásadne zmení život?

Spomenula si, aká  bola nahnevaná a otrávená, keď jej telefonoval šéf, že sa musí zúčastniť letného pobytu študentov niekde pri Balatone. Potreboval o tom napísať a nafotiť reportáž a aby toho nebolo málo, mala sedieť v porote, ktorá má vybrať víťaza. Fakt pecka. Ešte že to bol maturitný ročník. Bolo veľmi pravdepodobné, že tí chalani už budú takí – no – normálni, nie puberťáci.  Zo spomienok ju vyrušil telefón.

„Počúvam“ – to bolo jej najčastejšie prihlásenie k hovoru – „á..jasné, hneď tam niekoho pošlem. Majte sa “

Vyťukala ďalšie číslo, dala pár pokynov  a hotovo. Napriek tomu, že vlastnili pomerne mladú firmu, všetci ľudia, s ktorými spolupracovali (z duše nenávidela označenie „zamestnanec“) boli absolútne spoľahliví a mohla sa na každého jedného stopercentne spoľahnúť.

V spomienkach sa vrátila k svojej pracovnej ceste na Balatón. Už vtedy sa pohrávala s myšlienkou jógového štúdia. Nevedela si s tým ale sama akosi nič začať.všetko ale zmenila jedna z jej pohľadu trapná akcia na Balatone.

Celé to trvalo týždeň. Nebola nejak v strese. Užila si slnko, vodu, spravila pár fotiek a rozhovorov a.. potom spoznala Fifa. Už na prvý pohľad bol úplne iný. Bol jednoducho krásny. Skoro sa začervenala. Naozaj si ho všimla až posledný deň na súťaži. Keď videla názov jeho drinku, jej víťaz bol jasný. ANAHATA. Srdcová čakra.

Potom mala všetko v jemnom obláčiku. Samozrejme Filip dostal od poroty najviac bodov a dozvedela sa, že nikto ani nič iné nečakal. Vyhrávať všetky súťaže bol vraj Filipov koníček. Pamätá si, že bola ním posadnutá. Jej racionálna myseľ sa stavala na zadné, ale jej srdce…..ach. Ešte v ten večer sa sama pozvala na drink s príbehom. Rozprávali sa dlho do noci (teda skôr do rána). Zistili, že majú toho toľko spoločného, že rozhovor musí pokračovať.

Vyšla na balkón. Celým telom jej prechádzal úžasný pocit.  Nádych – výdych. Ešte že má tú jógu. Už toľkokrát za ňu ďakovala. Vedieť sa preinštalovať do kľudu – to sa tam naučila. Aj preto novinárčinu zavesila na kliniec (aj keď ako ona rada hovorievala „never say never) a spolu s Fifom otvorili jógové štúdio so všetkým, čo k tomu patrí.  Tak hneď medzi prvými vychytávkami pribudla kaviarnička, kde okrem kávy podávajú fresh limonády. Extrémne pyšná je na detský kútik a otvorenie nového kurzu  joga pre rodičov a deti. Nie mamy a deti. Rodičia a deti. Filip to ešte nevie, ale.. Po vianociach z nich budú rodičia.