Aj vy poznáte túto otázku? Prenasleduje ma (alebo prenasledovala) čo mi pamäť siaha. To bolo samé: Ako sa to chováš, čo robíš, čo si pomyslí pani učiteľka, čo si pomyslí teta, čo si pomyslí......
Zapracovala som to do hlavy ako jeden zo vzorcov správania medzi všetky ostatné.Toto sa môže a toto nie. Toto je ešte v rámci normy, ale toto, to už je za. Nevykrikuj, nebehaj, nehovor to, nechoď tam - veď čo si o nás ľudia pomyslia?
Svoje dcéry som sa snažila vychovávať a učiť tak, ako som bola vychovávaná ja. (Chvalabohu mali a majú svoju hlavu a vo veľa veciach vychovali ony mňa, ža čo im so srdca ďakujem). Tým samozrejme nechcem povedať, že ma moji rodičia nevychovali dobre. Robili to najlepšie ako vedeli. A aj im patrí moja srdečná vďaka.
Tá veta - čo si o nás pomyslia susedia - tá si zaslúži rozobrať. :) Väčšinou som ju používala, keď deti kričali, keď bol nejaký hrmot, lomoz. Čo si o nás pomyslia? Doteraz nevim, prečo ma to trápilo? Sú to predsa deti. Sú zdravé, sú hravé a kričia. Vyjadrujú radoasť. A vedia vyjadriť aj hnev, to je jasné. A to, že susedia zabudli, že aj oni mali deti.........
Keď sa teraz otočím za niektorými tými situáciami....neviem či sa mám smiať, alebo plakať. Každý z nás je individualita, osobnosť, líder svojho života, alebo ak chcete celkom priamo - víťazná spermia. :)
Každý z nás žije svoj život, za ktorý je zodpovedný. Prečo nám vlastne záleží na tom, čo povedia iní? Zatiaľ som na to neprišla.Vy áno? Pretože nikdy, ale nikdy sa nemôžem páčiť všetkým. Tak ako to mám urobiť? Koho si mám vybrať? Komu sa chcem páčiť? Na koho chcem urobiť dobrý dojem?
Ja som si v tom urobila jasno. Chvíľu, alebo teda niekoľko desaťročí :) mi to trvalo, ale veľmi mi to uľahčilo život. Chcem urobiť dobrý dojem v prvom rade sama na seba. Chcem byť spokojná sama zo sebou. A to, čo si ľudia o mne myslia ma naozaj netrápi. Je to môj život.
Bolo to malé veselé dievčatko. Odkedy som ju poznala, vždy mala úsmev na tvári. Jej vlásky boli krásne, vlnité, v slnečnom svetle sa ligotali. Volala sa Leontínka. Bolo to pre mňa magické, lebo tak sa volala sestra mojej mamy. Bola to moja krstná mama a zomrela keď som mala desať rokov. Nevedela som si vybaviť jej tvár. Malá...
Tak to je výstižný názov jedla, lebo mi okamžite napadol, keď som to uvidela na tanieri 🙂 Väčšinou, keď neviem, čo variť, pokukám čo máme doma a vždy mi vyjde dobrotka úplná. Ako dnes. Budeme potrebovať: dve vajíčka, dve hrste čerstvého špenátu lahôdkové droždie, korenie, bylinky cuketu, olej, mäso, syr (rozumej aj – hocičo, čo máš v chladničke...
No, tak veru. To ste ešte nepočuli, však? Alebo áno? Hm, mňa osobne toto jedlo, teda obed, lebo je to polievka aj hlavné jedno dokopy alebo ako sa hovorí prvé aj druhé dokopy. Recepty sú proste moja slabosť a jedlo tiež. A tak, študuje a čítam a sledujem a špehujem všetky možné blogy, štýly, recepty a skúšam. Držať diétu ma už...
No, áno. Hodnú chvíľu som hľadala vyhovujúci, slovenský, spisovný a neviem ešte aký názov pre toto skvelé jedlo. Našla som ho na niekoľkých českých weboch. Volá sa jednoducho „Zelňáky“ Nikdy som si nevedela predstaviť, že z kyslej kapusty sa dajú robiť placky, alebo teda mne vyšli skôr také……..buchty? Neviem ale sú skvelé. Sú zdravé. Sú plné zdravia (aj...
Alebo to sú fašírky? Sama neviem. „Čo budeš dnes variť?“ Spýtal sa ma manžel pri rannej káve. „Hm….ja Ti ani neviem…“ bola moja odpoveď. „Dal by som si placky“ pokračoval v konverzácii. Nenápadne som prevrátila očami (teraz to už zistil aj on 🙂 ). Bože aj s plackami. Smrdieť bude celý byt. So zvedavosťou pozriem do košíka na zemiaky....
Názov tohto koláčika vôbec nie je náhodný. Stalo sa to takto. Dostala som domáce Jabĺčka od mojej kamarátky Božky. Jupí urobím chlapcom presnidávku a ostane aj na koláčik. Aký? No….jablkový. No áno ale ….AKÝ! Tak som začala hľadať a snoriť. Našla som asi 5 receptov, ktoré sa mi páčili a chcela som ich vyskúšať, ale ejha, do každého mi niečo...
Možno sa práve teraz pousmeješ, že čoo? Ale ja som šťastná. Konečne sa mi podarilo vymyslieť, navážiť, upiecť. Áno. Vždy ma fascinovalo ako niekto môže len tak niečo pomiešať dokopy a je z toho koláčik. Pred koláčmi a dezertami som vždy mala rešpekt. Tak som tak moc nešpekulovala ako pri jedlách. Tam sa dokážem zdravo „vyjančiť“. Prišiel však...
Čím som staršia, tým viac si vážim domov, rodinu a také tie možno pre niekoho obyčajné hodnoty, alebo ako sa to hovorí dnes priority. Práve v týchto dňoch si to uvedomujem viac. Akosi podvedome som začala premýšľať o tých hodnotách. Len tak som si zobrala do ruky albumy a začala pozerať. A zrazu som ich začala zbierať. Čriepky šťastia. Jeden po druhom....
Aj Vy to máte tak v tomto zvláštnom období? Vôbec sa mi to tu nedá napísať, no ale dobre. Napíšem to, lebo ak to bude niekto čítať o takých dvadsať rokov, aby vedel o aké obdobie ide. Takže znova. Aj Vy to máte také divné v tomto období corony (covid19)? Čo to vlastne je? Ako sa to tu dostalo?...
Aj vy poznáte túto otázku? Prenasleduje ma (alebo prenasledovala) čo mi pamäť siaha. To bolo samé: Ako sa to chováš, čo robíš, čo si pomyslí pani učiteľka, čo si pomyslí teta, čo si pomyslí…… Zapracovala som to do hlavy ako jeden zo vzorcov správania medzi všetky ostatné.Toto sa môže a toto nie. Toto je ešte v rámci normy,...
