Čo na to povedia ľudia?

 

Aj vy poznáte túto otázku?  Prenasleduje ma (alebo prenasledovala) čo mi pamäť siaha.  To bolo samé: Ako sa to chováš, čo robíš, čo si pomyslí pani učiteľka, čo si pomyslí teta, čo si pomyslí......

Zapracovala som to do hlavy ako jeden zo vzorcov správania medzi všetky ostatné.Toto sa môže a toto nie. Toto je ešte v rámci normy, ale toto, to už je za. Nevykrikuj, nebehaj, nehovor to, nechoď tam - veď čo si o nás ľudia pomyslia?

Svoje dcéry som sa snažila vychovávať a učiť tak, ako som bola vychovávaná ja. (Chvalabohu mali a majú svoju hlavu a vo veľa veciach vychovali ony mňa, ža čo im so srdca ďakujem). Tým samozrejme nechcem povedať, že ma moji rodičia nevychovali dobre. Robili to najlepšie ako vedeli. A aj im patrí moja srdečná vďaka.

Tá veta - čo si o nás pomyslia susedia - tá si zaslúži rozobrať. :) Väčšinou som ju používala, keď deti kričali, keď bol nejaký hrmot, lomoz. Čo si o nás pomyslia? Doteraz nevim, prečo ma to trápilo? Sú to predsa deti. Sú zdravé, sú hravé a kričia. Vyjadrujú radoasť. A vedia vyjadriť aj hnev, to je jasné. A to, že susedia zabudli, že aj oni mali deti.........

Keď sa teraz otočím za niektorými tými situáciami....neviem či sa mám smiať, alebo plakať. Každý z nás je individualita, osobnosť, líder svojho života, alebo ak chcete celkom priamo - víťazná spermia. :)

Každý z nás žije svoj život, za ktorý je zodpovedný.  Prečo nám vlastne záleží na tom, čo povedia iní? Zatiaľ som na to neprišla.Vy áno? Pretože nikdy, ale nikdy sa nemôžem páčiť všetkým. Tak ako to mám urobiť? Koho si mám vybrať? Komu sa chcem páčiť? Na koho chcem urobiť dobrý dojem?

Ja som si v tom urobila jasno. Chvíľu, alebo teda niekoľko desaťročí :) mi to trvalo, ale veľmi mi to uľahčilo život. Chcem urobiť dobrý dojem v prvom rade sama na seba. Chcem byť spokojná sama zo sebou. A to, čo si ľudia o mne myslia ma naozaj netrápi. Je to môj život.

 

Čaro obyčajných vecí

Aj Vy to máte tak v tomto zvláštnom období? Vôbec sa mi to tu nedá napísať, no ale dobre. Napíšem to, lebo ak to bude niekto čítať o takých dvadsať rokov, aby vedel o aké obdobie ide. Takže znova. Aj Vy to máte také divné v tomto období corony (covid19)? Čo to vlastne je? Ako sa to tu dostalo?...

Čo povedia ľudia?

Aj vy poznáte túto otázku?  Prenasleduje ma (alebo prenasledovala) čo mi pamäť siaha.  To bolo samé: Ako sa to chováš, čo robíš, čo si pomyslí pani učiteľka, čo si pomyslí teta, čo si pomyslí…… Zapracovala som to do hlavy ako jeden zo vzorcov správania medzi všetky ostatné.Toto sa môže a toto nie. Toto je ešte v rámci normy,...

Ako naša mamička

Hm, tiež máte v tomto čase sentimentálne myšlienky? Vraciate sa do detstva? Spomínate na pekné chvíle, alebo na tie, ktoré sa Vám vryli hlboko do srdiečka? Mne sa to stalo dnes. Včera moja mladšia sestra robila domáce rezance, pochválila sa mi a bolo rozhodnuté. Urobím aj ja. Aby som netrochárila, dala som si z kila múky. Veď home office. Dá sa. 🙂...

Pšenovo-tvarohový zázrak

Áno, ten nadpis je mimoriadne výstižný. Vzniklo absolútne dokonalé prepojenie chutí. Dokonalá harmónia na tanieri. Lahodné oku aj žalúdku. Poďme na to: Budeme potrebovať: 1/2 šálky pšeno, 1 kocka mäkkého tvarohu 3 šťastné vajíčka, vanilkový cukor, alebo med 2 kocky 80 percentnej čokolády, ovocie mletá škorica,maslo a kokos na vytretie a vysypanie formy Pšeno uvaríme domäkka, keď je trochu vychladnuté...

Zeleninový nákyp

Neviem, neviem, ale asi založím kategóriu Varíme, lebo sme doma a máme čas. Ale zase, niektoré mamičky majú doma svoje ratolesti. Treba sa s nimi učiť, dávať na ne pozor a odpovedať na milión päťstotisíc otázok. Budúci rok bude určite udeľovaná hromadná cena Matka roka. Ale poďme späť. k vareniu. Ja už deti doma nemám. Obidve su už dospelé a mám dvoch...

Čo nás asi čaká?

Dlho som premýšľala nad názvom tohto článku. A nevedela som, čo si počať :). Neviem sa akosi zmieriť s tým, že sme ako ľudia niečo také dopustili. Že sme si TO sami pritiahli. Ale potom mi príde, že to tak asi malo byť. Pomaly sme prestávali byť ľuďmi a stávali sa z nás roboti. Úsmev len tak? Kto to...

SEBELÁSKA a čo s ňou?

Tak som sa rozhodla, že popri varení a receptoch si tu vyčlením miesto aj na „iné špeciality“ môjho života. Cítim to tak, že to musí isť na svetlo sveta. Dnes sa všade veľa hovorí o sebeláske, sebahodnote, prioritách. Myslím si, že ľudia v tom majú neuveriteľný chaos. Boli sme tak vychovaní. Videli sme to u svojich rodičoch. Nikdy nebola mama u seba...

Moje Vianoce

Mám rada Vianoce. A kľudne by mohli byť viackrát do roka. Aj keď niekedy si myslím, že mám Vianoce Každý deň. Aj Vy? Vianoce majú v sebe magickú moc. Ľudia sú milí, dobrí a ochotní. (preto by mohli byť Vianoce častejšie). Keď som sa tak dnes zamyslela, zistila som, že moje osobné Vianoce už majú niekoľko období. Evka dieťa,...

Pomóc, Vianoce

Určite mi dáte za pravdu, že Vianoce patria k najkrajším obdobiam roka. Škoda, že v ľuďoch tá láska a dobro nevydrží dlhšie ako len do januára. A neviem ako Vy, ale ja to vnímam tak, že sa Vianoce stali mimoriadne konzumnými sviatkami. V decembri to v obchodoch vyzerá, ako by sa blížila minimálne občianska vojna. Nakupujeme ako zmyslov zbavení a pritom by sme nemali...

Zaostrené na cvikľu

Pri slove „cvikla“ sa  niektorí ľudia zvyknú zvláštne tváriť. Ošívajú sa a predstava cvikle v akejkoľvek podobe im nieje dvakrát príjemná. Napriek tomu, čokoľvek som z cvikle vyskúšala bolo skvelé. Z čias, keď som bola malá,teda…..mladšia…..keď sme ešte bývali všetci doma 🙂 cvikľu si pamätám iba na Veľkú Noc. Strúhanú s chrenom. K tejto spomienke neodmysliteľne patrí starký Eduš. Starká Žofka...