Ani neviem, kde mám začať :). Ako malá som nikdy nemala k vareniu vzťah. Teda neviem, možno by som ho aj bola mala, ale nemala som možnosť realizovať sa. Prečo? Bývali sme v rodinnom dome hneď tri generácie, takže kuchárky minimálne dve. Vládol skôr matriarchát (ale o tom možno inokedy :) )

Mám dve sestry Marianku a Katku, ja som medzi nimi. Takže všetky tri sme tak akosi varili-nevarili. Skôr nevarili. Katka s mamičkou pekávala koláče, zákusky a iné dobrotky. Ostalo jej to do dnes. Je výborná koláčová odborníčka.

Ani neviem ako a boli sme dospelé :) A už to išlo. Jedna svadba, druhá, tretia. Moja bola pekne po poriadku druhá. Ale ak si myslíte, že tu sa začal môj kuchársky príbeh.....ee....... Bývali sme rok u našich, rok u manželových rodičov no a poznáte to - dve gazdiné v jednej kuchyni - to jednoducho nefunguje.

Prišiel čas a my sme sa sťahovali do vlastného bytu. Teda vtedy ešte do družstevného. V tom čase sme mali dcéru Katku. No a tu sa už môj story cooking začal a pekne zhurta :). Moje kuchárske znalosti boli......mno.......nič moc. Ale nejako som to zvládla. :) Veľmi často som absolvovala telefonáty typu: "Mami, ako sa robí......starká, koľko tej múky do tých halušiek...a podobne. Najviac ma fascinovali  odpovede starkej Žofky typu: "oriešček  masla (rozumej oriešok masla)," alebo "byľu stačí (trochu stačí) a úplne ma dostalo množstvo "od oka". Musím sa priznať, že tieto terminusy technikusy sa mi dostali pod kožu a moje dcéry teraz dostávajú podobné odpovede. Prečo dcéry? Veď na začiatku bola Katka.  Do troch rokov pribudla aj Mirka. Dnes sú z nich dve úžasné samostatné mladé ženy a vďaka Katke a jej manželovi Miškovi budem onedlho stará mama :)

Na tomto mieste je potrebné preskočiť pár rokov a pristaviť v roku 1995. Vtedy sa začala písať história našej pizzérie. Bolo to úžasné. Obidvaja s manželom máme ekonomické vzdelanie a my poď ho do prevádzkovania reštaurácie. A ešte talianskej. :) A tu niekde začala rásť moja láska k vareniu. Ale nie hneď. Pekne pomaličky krôčik po krôčiku, alebo step by step. Neverila som, že narastie do takých rozmerov. Fakt. Začali sme s manželom cestovať do Prahy, kde sme si vždy v nejakej pizzérii dali cestoviny (každý iné) a skúšali a testovali a premýšľali, z čoho to tak môže byť. Potom sme prišli domov a vytvárali receptúry. Bolo to skvelé! Všetkým chutilo. Keby mi niekto bol vtedy povedal, že to čo uvarím ma bude dlhých 18 rokov živiť....no.....neviem, či by som mu uverila. Niektoré zo spomínaných receptov nájdete tu.