Moja prvá kuchárska kniha sa volá Medzinárodná kuchárka. Už presne neviem, či mi ju kúpila Marianka alebo mamička. Zistím. 🙂 Už viem. Mamička :).
Priznávam sa dobrovoľne, neviem, či som podľa nej niekedy niečo varila. Akosi od detstva nemám rada také tie veci typu: tieto veci musia byť presne tu,(napr. kľúče, nožničky,pero…….) Šuflíky, zásuvky, poličky, krabičky – to je pre mňa smrť. Ja v mojom organizovanom neporiadku vždy všetk nájdem 🙂 a to je hlavné, nie?
No a tým pádom sa mi nepáčilo ani receptovanie v kuchárskych knihách. Napriek tomu ich mám veľmi veľa. Opakujem. Mám ich naozaj veľmi veľa. Spočítam. Doteraz som sa bála ich počítať. Dokonca, ani keď sme sťahovali pizzériu – mala som ich skoro všetky tam – som ich nerátala. Ale vtedy som sa zaprisahala, že si už ŽIADNU kuchársku knihu nekúpim. Ups…….nepodarilo sa splniť.
Takže: Čo sa týka koláčov, zákuskov – pred týmito receptami mám akýsi rešpekt a recepty sa snažím dodržiavať. (aj keď….).
Bežné jedlá, ako palacinky, halušky, placky, zemiaky na kyslo, fazuľa……Šak ale jaky recept. Šak to mi starká povedala, ako sa to robí 🙂
Napríklad také halušky: Toľko múky, koľko zjedia zemiaky – vybavené. Takže tieto jedlá som mala o chvíľu „v malíčku“. Alebo taká šnicla. Načo recept? Chytím, umyjem, nakrájam, nakepem, osolím, okorením, obalím, fuknem na panvicu a je 🙂
Ale potom prišlo podnikanie v sfére stravovania. Keby len to! Bola to talianska kuchyňa. A ta, si veru so šnicľou nevystačíte. Vzdelanie prudko ekonomické, takže jediná možnosť – kuchárske knihy. A už sa to začalo. Prvá, druhá……. Teraz, keď to píšem, tak som si uvedomila, že to bolo vlastne v minulom storočí aj tisícročí. 🙂