SEBELÁSKA a čo s ňou?

Tak som sa rozhodla, že popri varení a receptoch si tu vyčlením miesto aj na „iné špeciality“ môjho života. Cítim to tak, že to musí isť na svetlo sveta. Dnes sa všade veľa hovorí o sebeláske, sebahodnote, prioritách. Myslím si, že ľudia v tom majú neuveriteľný chaos. Boli sme tak vychovaní. Videli sme to u svojich rodičoch. Nikdy nebola mama u seba na prvom mieste. Vždy to boli deti, alebo manžel alebo hocikto len nie ONA. Prečo? Lebo je to SEBECKÉ?

Úplne rovnako som fungovala aj ja (a myslím, že drvivá väčšina z nás). Nemám kedy myslieť na seba, nemám kedy ísť ku kaderníčke, nemám kedy si prečítať knihu. Ísť s kamarátkou LEN TAK na kávu? V ŽIADNOM PRÍPADE. A znovu sa pýtam: „PREČO“?

Mám vo svojom okolí pár žien, ktoré sa možno slovo sebeláska boja aj vysloviť. Mimochodom, tiež som k nim patrila. To slovo mi prišlo divné. Postupom času (dnes viem, že to tak malo byť), mi prichádzali do života ľudia a situácie, pri ktorých sa toto slovo začalo viac skloňovať. A zdalo sa to  celkom jednoduché. (ale nie hneď. Hneď to nešlo ). Len musíš dať samú seba na prvé miesto. Len ak si Ty v pohode a šťastná, budú to rovnako cítiť aj všetci okolo Teba. Takéto vety som počúvala, čítala a v hlave som mala tiež zmätok. Chvíľu…. Teda trochu väčšiu chvíľu. Opatrne som to začala praktizovať. Hovoriť svoj názor (nie, vždy som ho nehovorila – bála som sa). Počúvať ľudí, a hlavne akceptovať samú seba a to čo chcem ja.

Keď sa tak teraz nad tým zamýšľam, človek má naozaj tendenciu stále sa s niekým porovnávať. Chce byť šikovný, múdry, úspešný, bohatý – ale väčšinou „ako on“ (ten druhý, s kým sa porovnáva). A pritom sme každý jeden z nás krásny a jedinečný taký, aký sme. Premýšľali ste niekedy o tom?

Odvážime sa vôbec myslieť na seba? Určite to začnime praktizovať. Mať sa rád a vážiť si seba samého je veľmi dôležitá úloha v našom živote. Čím skôr s tým začneme, tým skôr pocítime príliv novej energie a uvidíme svet nielen na sivo.

Bola to u mňa veľká odvaha, pozrieť pravde do očí. Prijať fakt, že každý sme tu sám za seba. Riešiť primárne svoj život a nie život iných. To je podľa mňa najťažšie. Veď čo sa pamätám, vždy sa viac hovorilo o „tých druhých“. A vždy sa pohotovo našli riešenia – bohužiaľ pre „tých druhých“.

Dnes už chcem vidieť život ináč. (Je to fuška 🙂 ). Možno pre niekoho sebecky? Nie. Veď vlastne…….Nie nadarmo sem-tam počujeme to staré známe: „Najprv si zameť pred vlastným prahom….“

Tak! Hor sa do zametania:)