Čaro obyčajných vecí

Aj Vy to máte tak v tomto zvláštnom období? Vôbec sa mi to tu nedá napísať, no ale dobre. Napíšem to, lebo ak to bude niekto čítať o takých dvadsať rokov, aby vedel o aké obdobie ide. Takže znova.

Aj Vy to máte také divné v tomto období corony (covid19)? Čo to vlastne je? Ako sa to tu dostalo? Prečo máme všetci zrazu strach? Z čoho? Sú tu isté veci, ktorým nerozumiem, a nedávajú mi zmysel. Ale to je môj problém.

Áno, sme doma. Nesmieme ísť do Prahy, kde žijú obe naše dcéry a naši vnúčikovia. Dokedy ešte?

Čaro obyčajných vecí. To je názov piesne od Simi Martausovej. Krásna pieseň. A mne táto veta napadla vo štvrtok. Keď niečo doma robím, väčšinou mám rada absolútne ticho. Milujem ten čas, kedy premýšľam napr. pri varení čo z toho vlastne bude, kombinujem…..a inokedy si len tak prehrávam, čo som zažila, a veľakrát ma to šupne späť. Veľa rokov. Rovno do detstva. Presne ako vo štvrtok. Varila som vývar. Keďže už sme doma len sami dvaja, často ho nevarievam. 🙂

Milujem tú vôňu mäsového Privriem oči, nadýchnem sa……. A zrazu som doma. Všetci tu bývame spolu. Ja moje dve sestry, mamička, ocko, starká aj starký. Jeho obľúbenou polievkou bola práve hovädzia. Museli sme ju mať v nedeľu a vo štvrtok. Neviem prečo. Mal ju proste veľmi rád. Starká pestovala v záhradke mrkvu, petržlen aj kaleráb. A vždy sme mali domáce rezance.

Otvorím oči. Už som zas tu. Pozriem do hrnca. Aká obyčajná vec. Obyčajná polievka. Pre mňa nie. Pre mňa je čarovná. Vrátila ma tam, kde bolo vždy dobre.

A vtedy mi to prišlo. Koľkokrát sme pred C19 mali čas len tak sa zamyslieť? Zasnívať sa? Koľkokrát sme si dovolili len tak byť? Hrať sa s deťmi? Tešiť sa že prší. Všetko sme zabudli. Vytratilo sa čaro obyčajných vecí. Namiesto toho prišiel stres, chaos, termíny. Najčastejšie vety, ktoré deti od svojich rodičov počuli boli: Ticho buď, neotravuj, choď do svojej izby, Nevieš sa zabaviť, nechaj ocka je unavený……(tiež som ich používala 🙁 ). Možno práve preto ani jedna z našich dcér nechce podnikať.

Všade sa hovorí, že keď „to“ skončí, už nikdy nebude ako predtým. A ako teda bude? Vie to niekto? Myslím, že to bude tak, ako si to sami urobíme. A pevne verím a držím nám všetkým palce, aby sme nezabudli na čaro obyčajných vecí.

Aj keď už mám veľké deti, som vďačná za toto obdobie. Okrem iného mi pripomenulo, že sa viem tešiť z obyčajných vecí. Usmievam sa v daždi, obdivujem všetko živé a častejšie si púšťam tú pieseň.

Čaro obyčajných vecí posypalo túto zem……………

Schválne, skočte na you tube a započúvajte sa. 🙂