Bol to jeden z tých zvláštnych dní, kedy sa zamýšľala nad sebou. Nad životom, nad rodinou, jednoducho nad všetkým. Deň, kedy si znova viac uvedomila, že každý je pominuteľný. Že dnes si tu, ale zajtra…..Áno, bola rozumná a vedela, že je to jednoducho tak. Kolobeh života, prírody, vesmírne zákony. To všetko akceptovala. Ale……… Starká. Bola zosobnením dobra....
Poznáte také tie miesta, ktoré Vás okamžite chytia za srdce? Zbadáte ich, a zistíte, že………. Že sa musíte nadýchnuť, že sa musíte zastaviť a pomaly si vychutnať ten pohľad. Nesmiete nič vynechať. V Každom uhle pohľadu Vás ovládajú iné zimomriavky. Pátrate v mysli – čo sa to deje? Kde to som? Prečo tu som? Kedy som tu bola naposledy? Ako...
Leila kráčala popri pobreží. Auto nechala v prístave. Milovala prechádzky popri mori. Hneď ako to bolo možné sa vyzula. Jej nohy sa slastne zabárali do teplého piesku. Kráčala pomaly, z nohy na nohu. Kráčala domov. Naozaj? Mala sa stretnúť so svojou rodinou po dlhých pätnástich rokoch. Akoby to bolo včera. Otec jej povedal, že ak odíde do mesta, nemusí sa viac...
Bolo to malé veselé dievčatko. Odkedy som ju poznala, vždy mala úsmev na tvári. Jej vlásky boli krásne, vlnité, v slnečnom svetle sa ligotali. Volala sa Leontínka. Bolo to pre mňa magické, lebo tak sa volala sestra mojej mamy. Bola to moja krstná mama a zomrela keď som mala desať rokov. Nevedela som si vybaviť jej tvár. Malá...
