Splnený sen

Hovorí sa, že sny si treba plniť. Kedy začne človek snívať svoje prvé „musím mať“ a „ja to chcem?“

Linda bola majiteľkou svadobného salónu. Mala obrovský cit pre krásu a jemnosť, zároveň však dokázala postaviť sa za svoje názory a vždy jednala na rovinu. Milovala prírodu, vodu, čerstvý vzduch. Rada chodila do lesa na dlhé prechádzky. Keď prvý krát objala strom, cítila to všetko. Pulz života, zeme, prírody. Cítila vôňu zeme. Jeden nádych rozpulzoval celé telo. V lese dokázala vidieť milión zázrakov. Stačilo sa stíšiť, pozorne pozerať a vnímať tú krásu. Kamene rôznej veľkosti a tvaru. V momente dokázala byť v inom svete.

Vo svojej obývačke mala niekoľko samorastov, ktoré dokonale dopĺňali ostatné zariadenie. Nechápala, ako sa to mohlo takto zladiť. Nechodilo k nej veľa ľudí, ale ten kto prišiel, mohol oči nechať na tej nádhere.

Najnovším kúskom v jej príbytku bola nádherná zvonkohra. Jej tóny jej okamžite dokázali ukľudniť myšlienky.

To po čom ešte túžila, bol domček na kraji lesa s malými okienkami. A špeciálnym detailom na dome bol kohút na streche. Ten tam musí byť.

Sadla si do starého hojdacieho kresla. Mala ho ešte po starom otcovi. Na plecia si prehodila háčkovaný prehos, ktorý si kúpila v bazáre v Štiavnici. Milovala a vážila si ručnú prácu. Ktovie, kto ho robil? Aká žena ďobkala očko za očkom, aby vznikla takáto nádhera?

A práve v Banskej Štiavnici našli aj s mužom domček, o akom snívala. Na kraji lesa. Už len pár dokončovacích prác a bude hotovo. No…..a ešte detail…kohút. Na streche nebol, ale syn jej sľúbil, že ho pre ňu zoženie aj keby ho mal sám urobiť.

Spomienka na tú situáciu jej vyvolala úsmev na tvári. Oprela sa a pritiahla si prehos až pod bradu. Zahľadela sa na sošku malého Budhu…. Z myšlienok ju vytrhol Gigo. Milovaný psík, najlepší kamarát. Malá čivava, ale inak predátor v dedine. Pustila ho na dvor, ledva vybral zatáčku a už ho nebolo. Ten pes ju dokáže vždy rozveseliť.

Včera sa vrátila zo Štiavnice. Manžel so synom tam ešte ostali, dokončujú už len detaily. Aj mama sa tam už vyhrala. Dopratala ktovie odkiaľ starý rebriňák a celý ho roznežnila rozkvitnutými muškátmi. Stál skoro v strede dvora a vyzeralo to fakt skvelo. Mama to s kvetmi vie. Aj so záhradou. Pozná všetky bylinky, dokonca začala vyrábať krémy.

Za domom je kúsok les a to je pre Lindu podstatné. Najkrajšie záhrady sú pre ňu lúky, háje a všetko tak, ako to matka príroda naservírovala. Dokonalé farby, dokonalá vôňa.

„Mamáááááá, Mamíííí, kde si? Halóóó! Je tu niekto?“ do dverí sa prirútil Filip, jej syn. Oči mu žiarili, úsmev od ucha k uchu…..

„Zohnal som ho, mama 🙂 AHA!“ Víťazoslávne jej podával toho najkrajšieho kohúta na strechu, akého kedy videla.

„A dielo môže byť dokonale dokonané. Ďakujem Ti život.“ pomyslela si.

.